Členovia Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany
(NSDAP). Založil ju r. 1919 mníchovský zámočník Anton Draxler pod
názvom Nemecká robotnícka strana. Nové meno strana získala r. 1920 a o
rok neskôr san a jej čelo dostal Adolf Hitler. Nacistická strana, ktorá
v roku 1933 - 1345 ovládala Nemecko, zakladala svoju politiku na odpore
k demokracii. Teória čistoty árijskej rasy, ktorá viedla k
prenasledovaniu židov, sa v nej spájala s militaristickou pruskou
tradíciou a krajným nacionalizmom. Nacistická ideológia sa inšpirovala
rasistickou teóriou Josepha GOBINEAUA, národným zápalaom Heinricha von
Treirschke a teóriou nadčloveka sformulovanou Fridrichom NIETZSCHEM.
Úspech nacistov si možno vysvetliť zúfalstvom nemeckého národa, ktorý
bol pokorený na konci 1. svetovej vojny PARÍŽSKOU MIEROVOU ZMLUVOU,
rokmi hospodárskej krízy a inflácie , ale aj obavami Nemecka z moci a
vplyvu komunistov v Sovietskom zvaze. Keď sa Hitler dostal po voľbách k
moci, stala sa nacistická politika základom TRETEJ RÍŠE. Nacisti
zakázali, podrobili teroru alebo oklamali konkurenčné politické strany
a získali podporu štátnych vojenských orgánov.
Pred začiatkom 2. svetovej vojny si niektoré prvky nacistickej
politiky našli priaznivcov aj v západných krajinách. V rokoch 1938 -
1945 nacisti vnútili svoj poriadok okupovanej Európe a v koncetračných
táboroch uvaznili a zavraždili milióny židov, rómov, Rusov, Poliakov,
homosexuálov, údajných politických zradcov a ďalších ľudí. R. 1945 bola
NSDAP rozpustená a jej obnovenie SRN úradne zakázala. Nenávisť voči
prisťahovalcom v období, keď bola ma území niekdajšej NDR vysoká
nezamestnanosť, viedla r. 1992 k neonacistickým demonštráciám. Na
začiatku 90. rokov v celej Európe stúpol počet rasistických útokov
vedených neonacistami.